Ako si naplánovať knihu

Sadnúť si a začať písať je veľké dobrodružstvo. Často hneď po prvej polstrane skúšame rôzne fonty a veľkosť stránky. Musí to byť skrátka pekné! Ale čo obsah?

Nechať sa unášať prúdom a byť sám zvedavý kam nás príbeh zavedenie je jedným z rozšírených postupov. Avšak sú aj autori, ktorým viac vyhovuje napísať si najskôr plán a až potom sa pustiť do knihy. Tu nájdete niekoľko nápadov ako vytvoriť efektívny plán.

Pripravte si postavy

Váš počiatočný nápad určite zahŕňal aspoň hmlistú predstavu, kto by mal byť stredobodom príbehu. Spolu s konceptom zápletky skúste vytvoriť aj krátku charakteristiku postáv. Urobte si napríklad tabuľku. Alebo to môžete poňať aj ako zbierku fiktívnych profilov na zoznamke. Alebo zápisnicu zo sedenia u psychológa.

V prvom rade si ujasnite čo vaše postavy chcú. Aké sú ich motivácie. Čoho sa v živote najviac boja?

Dôležité je zahrnúť aj ako vyzerajú. Možno vám počas písania napadne, že niekto z vážneho dôvodu zmení účes. Alebo získa jazvy. To potom do tabuľky nezabudnite uviesť.

Tým dôležitejším postavám môžete pridať ich typické hlášky, obľúbené jedlá, farby, hudbu...

Mali by ste poznať koniec

Mnoho autorov sa síce presadilo aj s tým, že svoje bestsellery nejako začnú a nemajú potuchy ako chcú príbeh ukončiť. To je v poriadku. Pokiaľ vám ale plán dá pocit istoty na vratkých slovách, musíte jasne vedieť, ako a prečo chcete príbeh ukončiť.

Pomôže vám to orientovať sa počas práce. Ľahšie odhadnete kde treba pritvrdiť, kde si môžete dovoliť spomaliť a kde by už príbeh skutočne mal bežať na plné obrátky.

Naplánujte si hlavné body

Určite si to pamätáte zo školy. Úvod, jadro a záver. V prípade knihy zistíte, že je toho viac. Môžete si podrobne rozvrhnúť hlavné udalosti v kapitolách. Alebo len, skok po skoku, to najhlavnejšie.

Čaj u babičky, telefonát, že v lese je ťažko zranený vlk-na veterine odhalenie zranení sekerou-opäť u babičky, babička sa sťažuje na hlučného Milana od susedov-Milan zatknutý po hode sekerou do davu

Rozmyslite si základnú štruktúru kapitol

Majú mať vaše kapitoly vždy nejaký záver, alebo chcete čitateľom hrať na nervy a pravidelne používať cliffhanger? Chcete striedať pohľady postáv? Má každá štvrtina knihy končiť listom?

Kamkoľvek vás inšpirácia počas tvorby zavedie, bude pre vás jednoduchšie ak budete mať v hlave dopredu pripravený tento základný vzorec. Podvedome vás to nasmeruje.

Použite všetky zmysly na udržanie inšpirácie

Poznáme to všetci. Inšpirácia je prchavá a vzácna. Na chvíľku vám zabliká v myšlienkach a potom vystúpite z autobusu, odomknete byt a... Ten zárodok nápadu je preč.

Práca na príbehu je, naopak, vec dlhodobá. Preto neplánujte len na papiery, ale do tohto procesu skúste zahrnúť aj základ pre rozvoj inšpirácie počas samotnej tvorby.

Spolu s plánom kapitol si pripravte aj veci, ktoré vám vytvoria tie isté podmienky keď sa ponoríte do slov.

Urobte si nástenku s obrázkami a majte ju na dohľad. Čokoľvek vám pripomína kľúčové scény, alebo rysy postáv je dobré. Máte tam povodne? Šup s masou vody na nástenku. Straší vo vašom príbehu? Vytlačte a pripnite duchov.

Vytvorte si súbor obrázkov s oblečením, alebo očami, aké majú vaše postavy. A tak ďalej.

Dajte si na stôl aj kytice kvetov, alebo vianočný veniec v lete ak je to úzko spojené s vašou prácou.

Alebo si na písanie dajte ten istý pohodlný sveter.

Zapojte aj čuch a sluch. Vonné sviečky vás skvelo inšpirujú. Pustite si hudbu, alebo zvuky z pláže.

Chuť je tiež zmysel... Ale tie čipsy a čokoládu ako stabilný prvok vášho kútika inšpirácie radšej prehodnoťte.

A vy? Máte nejaký osvedčený postup, alebo plyniete spolu s textom?

Zariekavač Kníh

Vyhľadávať v tomto blogu