Život Lucy Maud Montgomery

Lucy Maud Montgomery (30.11. 1874-24.4. 1942) bola kanadskou autorkou a jej najznámejšie dielo je séria kníh o Anne, ktorá ju preslávila po celom svete.  Kníh napísala dokopy 20. Za svoj život dokončila aj vyše 500 poviedok. Rovnako napísala aj 500 básní a 30 esejí. 
Kto Annu a jej strasti a radosti pozná, určite uvidí mnohé podobnosti v jej fiktívnom živote a živote jej autorky.

Lucy sa narodila na Ostrove Princa Eduarda a jej matka veľmi skoro umrela na tuberkulózu. Otec ju odovzdal starým rodičom a sám sa o ňu veľmi nezaujímal. Lucy tak vyrastala osamelá a detstvo strávila snívaním. Vymyslela si dokonca dve fiktívne priateľky a čarovné miesta ukryté pred dospelými. Už od detstva bola odhodlaná presláviť sa svojou tvorbou a neskôr, keď sa pokúšala publikovať, zamietnutia brala veľmi ťažko. Postupne sa jej darilo uverejňovať články v niekoľkých časopisoch a získala učiteľskú licenciu. Neskôr študovala aj literatúru a pracovala v redakcii novín v Halifaxe.

Väčšinu svojho života prežila v jej rodisku. S otcom mala vlažný vzťah a nerozumela si s jeho novou manželkou. Oveľa viac času trávila so starou mamou. Ostrov Princa Eduarda milovala a čerpala z jeho prírody a obyvateľov veľa inšpirácie. Obľubovala prechádzky a náhle vnuknutia. Učila na niekoľkých školách na ostrove. Práca učiteľky ju nenapĺňala a nebavila, ale poskytovala jej priestor na písanie a úspešné uverejňovanie poviedok.



V živote nadviazala niekoľko romantických vzťahov a dokonca prijala a po nejakom čase odmietla ponuku na vydaj jedného z jej piatich nápadníkov. Iný nápadník jej takmer zlomil srdce, keď umrel na chrípku. Po týchto skúsenostiach Lucy, známa skvelou romantikou v jej knihách, prestala hľadať tú pravú hviezdnu lásku pre seba. Po smrti jej starej mamy v 1911 potrebovala zabezpečenie a vydala sa za šiesteho muža v jej živote, kazateľa Ewena Macdonalda. Nikdy ho nevidela ako svojho vysneného princa, ale po celý život sa snažila manželstvo udržať. Jej manžel mal psychické problémy a Lucy vyčerpávala starostlivosť oňho. Mali spolu troch synov. Chestera, Hugha a Stuarta. Hugh sa, žiaľ, narodil mŕtvy.

Tlač a recenzenti prijali jej knihy s nadšením a jej tvorba mala medzinárodný úspech. Najznámejšia je, ako už bolo spomínané, séria o Anne, ale Lucy vytvorila aj niekoľko kníh o Emily, dievčati, ktoré sníva o spisovateľskej dráhe. Dôvodom boli právne spory a rôzne iné komplikácie s právam a vydávaním. Emily bola záložná postava, ktorá mala nahradiť Annu v čase núdze. Zoznam preložených kníh nájdete v odkaze na začiatku článku.
Tlač o Lucy vytvorila obraz romantickej, jemnej a ženskej spisovateľky, ktorá sa venuje domácnosti a písanie má len ako koníček. Lucy vo svojich denníkoch, naopak, píše vo výrazne podnikateľskom a cieľavedomom duchu. Svojho vydavateľa, Louisa Couesa Paga, musela päťkrát žalovať kvôli meškajúcim, alebo chýbajúcim platbám za jej knihy. Page, majiteľ vydavateľstva L. C. Page & Company, mal povesť tyrana a často ponižoval svojich zamestnancov a autorov zneužíval a zastrašoval. Dokonca inému vydavateľstvu predal práva na jednu z Lucyiných kníh, ktoré ale nevlastnil. Vďaka tejto jeho chybe sa Lucy podarilo vyhrať a súdne tohto milionára porazila. Proces sa ťahal viac ako desať rokov a bol plný nechutností. Vydavateľ dokonca organizoval verejnú antikampaň proti Lucy a obviňoval ju zo smrti jeho brata. Poškodil tým svoju vlastnú povesť a prišiel o mnohých autorov. Nakoniec bol nútený vyplatiť Lucy 15 000 dolárov za všetky omeškané a zatajené platby. V tom čase už, pochopiteľne, mala úplne iného vydavateľa.
Lucy čelila sklamaniu aj pri prvých počinoch sfilmovať jej dielo. Recenzeti ju napríklad označili ako pána Montgomeryho, dej bol vo filme presunutý z Kanady do Ameriky a výrazne zmenený. Hlavná postava Anna sa, podľa Lucy, zmenila na presladenú hrdinku. Lucy neschvaľovala mnohé odklonenia od deja a presadenie americkej kultúry.

Lucy sa už počas jej života zaradila medzi najúspešnejších a najpredávanejších kanadských autorov. Bola ale aj často videná ako autorka pre deti a ženy, čo jej prinášalo prehliadanie akademikov a niektorých kritikov. To sa zmenilo až dlho po jej smrti. Tešila sa pozornosti veľkého množstva fanúšikov. Slávu zvládala pomerne dobre. Jednou z komplikácií pre ňu bolo skrývanie problémov v jej rodine a veľmi zromantizovaná a zidealizovaná mienka, ktorú o nej verejnosť mala. 
Veľmi často vystupovala na verejných podujatiach, pripravovala prednášky, podporovala feminizmus a kanadskú kultúru. Často opakovala, že Kanaďania majú čo povedať a mali by písať. Mala aj skvelé vzťahy s indiánskou komunitou a zdieľala s jej indiánskymi známymi lásku a obdiv k prírode. Známa je historka o jej zanietenej diskusii o sovách a ich smiechu. Žiaľ, počas svojho života trpela frustráciou a častými bolesťami hlavy. Musela kvôli tomu brať veľké množstvo liekov. Neskôr sa u nej objavila aj mierna závislosť.

Počas prvej svetovej vojny Lucy robila všetko pre udržanie morálky a viery v Kanade. Vývoj konfliktu pozorne sledovala, písala povzbudivé články a úpenlivo si želala koniec násilností. Zároveň zdôrazňovala dôležitosť žien. Štúdium jej denníkov odhalilo možno až posadnutosť týmito udalosťami. Manžel Ewen Lucy veľmi sklamal svojou neschopnosťou povzbudzovať ľudí kázňami. Psychické problémy mu zabraňovali plniť si rodinné povinnosti ako starostlivosť o deti, alebo domácnosť. Jeho kazateľská kariéra tiež upadala a bol presvedčený, že on, Lucy a ich deti sú už dávno zatratení.

Ďalšou ranou po ukončení prvej svetovej vojny bola španielska chrípka. Lucy touto chrípkou aj sama trpela. Našťastie pre celý čitateľský svet, sa z náročnej choroby dostala. Tvorba sa stala pre ňu útočiskom a hybnou silou. Výrazne rozšírila svoj fiktívny svet a naďalej sa jej darilo organizovať dobročinné akcie a prednášky.  Kráľ Juraj V. Lucy v vyznamenal rádom britského impéria. 

Druhá svetová vojna zasiahla Lucy v značne podlomenom fyzickom aj duševnom stave. Starosti s psychicky labilným manželom a všetky straty a hrôzy Lucy poznamenali. V denníkoch často spomínala vlastné utrpenie, pocit opustenosti a dojem, že svet sa stal šialeným peklom.  Veľmi ju trápili následky bojov a chrípkovej pandémie. Niekoľkokrát spomína aj samovraždu. Príbeh Lucy a jej Anny sa končí trpko poeticky. Ku koncu života dokončila deviatu knihu o Anne, The Blythes Are Quoted (Možné preložiť napríklad ako Blythovci prehovorili, ale Blythovci sú citovaní). Dopísaný rukopis bol jej vydavateľovi doručený presne v deň jej smrti, 24. 4. 1942. Vytúženého konca vojny sa tak Lucy nedožila. Ako príčina smrti sa uvádza srdcová trombóza, ale vzhľadom na obsah jej denníkov a listov sa objavili aj špekulácie o zámernom predávkovaní sa. Pravdepodobne pre ostrú kritiku bojov a vojnových konfliktov vydavateľ po obdržaní jej posledné dielo vydať odmietol. Neskôr sa jej časti tu a tam objavili ako samostatné poviedky, alebo ako súčasti zbierok. Táto jej posledná kniha čakala na kompletné vydanie až do roku 2009. Preklad sa, zdá sa, nechystá.

Môžete sa tešiť na ďalšie životopisy. V komentároch môžete hlasovať za Brama Stokera, Franza Kafku, alebo Elizabeth Moon. Iné návrhy sú tiež vítané.


Nezabudnite na našu SPISOVATEĽSKÚ VÝZVU a neváhajte sa zapojiť!





Komentáre

Zverejnenie komentára