Sadnúť si, vziať si pero, siahnuť po papieri… A napísať majstrovské dielo, ktoré navždy ukradne duše čitateľov. To znie krásne. Či? Každý, kto sa pokúsil písať a netrpí narcizmom, si však už určite uvedomil jeden šokujúci fakt. Písať nie je vôbec jednoduché. Rovnako ako akákoľvek iná práca, vyžaduje si pozornosť a zručnosť. A veľa tréningu.
Problém je v tom, že písanie sa javí ako ľahké a nenáročné. Spisovatelia sa často cítia deprimovane, keď im jednoduchý úkon ukladania slov za sebou proste nie a nie vyjsť tak ako by chceli. Dôvod? Nie je to len o prehadzovaní podstatných mien, slovies a iných jazykových foriem života.
Táto séria štyroch článkov vám ukáže, ako vrstvený a zložitý proces písania v skutočnosti je. A ako autorovu myseľ neustále zamestnáva niekoľko zložitých vecí naraz. Písanie príbehu je možné rozdeliť do štyroch častí: Kde, Čo, Kto a Ako.
Postavy sa nemôžu len tak vznášať vo vákuu a zápletka sa musí niekde vyvinúť. Táto veľká vrstva je miestom príbehu, doslovným miestom, kde sa všetko deje. Aj keď píšete o niekom stratenom v ničote a tme, stále musíte venovať určitú časť svojej pozornosti tomu, aby to nič čitateľ cítil.
Príbeh udržíte pohromade tak, že ho ukotvíte v sieti detailov. Až takým problémom nie sú drobné chyby, ako keď napríklad nechtiac v dialógu zmeníte názov ulice, alebo zabudnete na veľký strom v parku, pod ktorým sa deti hrali polovicu knihy. Ale ak hlavný zloduch zázračne preskočí polovicu obrovského mesta počas veľkého prenasledovania, alebo keď flotila s potravinami spustí kotvy vo vyhladovanom meste, ktoré nebolo v žiadnom prípade označené ako prímorské, čitatelia nebudú šťastní. Zmätok a pokrčenie ramien je to najlepšie, v čo autor môže dúfať. Môže to tiež viesť k okamžitému odloženiu knihy alebo dokonca k nie tak peknej recenzii.
Táto vrstva môže byť obzvlášť náročná, pretože si často vyžaduje veľa výskumu, mapovania, alebo dokonca konzultácie s odborníkmi.
Nešťastní autori, ktorí sa rozhodli umiestniť svoju prácu do nejakého historického obdobia určite poznajú tú dusivú váhu hromady publikácií, ktoré sa zaoberajú danou témou. Nespočetné množstvo záložiek webových stránok, alebo čas strávený sledovaním dokumentov je ďalšou súčasťou procesu. A všetko toto úsilie z hodín a hodín výskumu sa prejaví… v niekoľkých riadkoch, ktoré čitateľ zhltne za pár sekúnd.
Ak sa rozhodnete ignorovať fakty a len niečo vymyslieť, pokojne. Značku šijacieho stroja o storočie hore-dole si nikto nevšimne. Ale umiestnenie Stonehenge vo Francúzsku nie je dobrý nápad.
Skutočná história je aspoň zdokumentovaná. Ale čo keď sa rozhodnete vytvoriť svoj vlastný svet? Brilantné, máte oveľa väčšiu slobodu! Ale... treba stráviť hodiny nielen štúdiom, ale priamo tvorbou fiktívnych miest so všetkými detailmi, ktoré sa hodia. Ten nový svet by mal dávať aspoň trochu zmysel. Takže si zase musíte veci overovať. Boli už vtedy dostupné mobilné aplikácie? A nie je na tom území náhodou zakázaný chov tohto živočícha?
A nech vás chránia vaši fiktívni bohovia, ak sa po napísaní prvých sto tisíc slov vášho epického príbehu rozhodnete zmeniť prostredie čarovného lesa na starodávnu púšť. K prepisom odporúčame ružovú tabletku.
Ste teraz radi, že píšete krátke príbehy z nášho prostredia a našej doby? Zlé správy, váš spisovateľský mozog je aj tak stále plne zamestnaný aj touto vrstvou písania. Stále by ste si mali pamätať malú mapu miesta, kde sa zápletka odohráva. Nemôžete stále sťahovať obývačku postáv z druhého poschodia na prízemie. Je potrebné spočítať vzdialenosti, odhadnúť čas cesty, náhodne nevymazať tú dôležitú križovatku a nezabudnúť, že pred jaskyňou je nebezpečný útes.
Ďalšou súčasťou práce na akejkoľvek vrstve je dávkovanie. Je dôležité zabrániť tomu, aby popisy neboli dlhé a nudné. Román by nemal byť encyklopédiou, v ktorej sa sem tam objaví dialóg. Je určite super vymyslieť nádhernú kaviareň s akváriom so žralokom, ale vaše postavy by ju možno nemuseli navštevovať každých desať strán. Skúste túto vrstvu, umiestnenie, použiť ako základňu pre príbeh, nie zámienku pre nadbytočné opisy.
Voľba miesta je tiež dôležitá. Správny výber môže vylepšiť celú scénu. Útulná knižnica, alebo studená pivnica majú veľmi odlišnú atmosféru, čo má vplyv na čitateľa aj na postavy. Môžete výrazne vylepšiť emočnú odozvu pri čítaní.
Čoskoro sa uvidíme v článkoch Čo, Kto a Ako.
Problém je v tom, že písanie sa javí ako ľahké a nenáročné. Spisovatelia sa často cítia deprimovane, keď im jednoduchý úkon ukladania slov za sebou proste nie a nie vyjsť tak ako by chceli. Dôvod? Nie je to len o prehadzovaní podstatných mien, slovies a iných jazykových foriem života.
Táto séria štyroch článkov vám ukáže, ako vrstvený a zložitý proces písania v skutočnosti je. A ako autorovu myseľ neustále zamestnáva niekoľko zložitých vecí naraz. Písanie príbehu je možné rozdeliť do štyroch častí: Kde, Čo, Kto a Ako.
Kde
Postavy sa nemôžu len tak vznášať vo vákuu a zápletka sa musí niekde vyvinúť. Táto veľká vrstva je miestom príbehu, doslovným miestom, kde sa všetko deje. Aj keď píšete o niekom stratenom v ničote a tme, stále musíte venovať určitú časť svojej pozornosti tomu, aby to nič čitateľ cítil.
Príbeh udržíte pohromade tak, že ho ukotvíte v sieti detailov. Až takým problémom nie sú drobné chyby, ako keď napríklad nechtiac v dialógu zmeníte názov ulice, alebo zabudnete na veľký strom v parku, pod ktorým sa deti hrali polovicu knihy. Ale ak hlavný zloduch zázračne preskočí polovicu obrovského mesta počas veľkého prenasledovania, alebo keď flotila s potravinami spustí kotvy vo vyhladovanom meste, ktoré nebolo v žiadnom prípade označené ako prímorské, čitatelia nebudú šťastní. Zmätok a pokrčenie ramien je to najlepšie, v čo autor môže dúfať. Môže to tiež viesť k okamžitému odloženiu knihy alebo dokonca k nie tak peknej recenzii.
Táto vrstva môže byť obzvlášť náročná, pretože si často vyžaduje veľa výskumu, mapovania, alebo dokonca konzultácie s odborníkmi.
Nešťastní autori, ktorí sa rozhodli umiestniť svoju prácu do nejakého historického obdobia určite poznajú tú dusivú váhu hromady publikácií, ktoré sa zaoberajú danou témou. Nespočetné množstvo záložiek webových stránok, alebo čas strávený sledovaním dokumentov je ďalšou súčasťou procesu. A všetko toto úsilie z hodín a hodín výskumu sa prejaví… v niekoľkých riadkoch, ktoré čitateľ zhltne za pár sekúnd.
Ak sa rozhodnete ignorovať fakty a len niečo vymyslieť, pokojne. Značku šijacieho stroja o storočie hore-dole si nikto nevšimne. Ale umiestnenie Stonehenge vo Francúzsku nie je dobrý nápad.
Skutočná história je aspoň zdokumentovaná. Ale čo keď sa rozhodnete vytvoriť svoj vlastný svet? Brilantné, máte oveľa väčšiu slobodu! Ale... treba stráviť hodiny nielen štúdiom, ale priamo tvorbou fiktívnych miest so všetkými detailmi, ktoré sa hodia. Ten nový svet by mal dávať aspoň trochu zmysel. Takže si zase musíte veci overovať. Boli už vtedy dostupné mobilné aplikácie? A nie je na tom území náhodou zakázaný chov tohto živočícha?
A nech vás chránia vaši fiktívni bohovia, ak sa po napísaní prvých sto tisíc slov vášho epického príbehu rozhodnete zmeniť prostredie čarovného lesa na starodávnu púšť. K prepisom odporúčame ružovú tabletku.
Ste teraz radi, že píšete krátke príbehy z nášho prostredia a našej doby? Zlé správy, váš spisovateľský mozog je aj tak stále plne zamestnaný aj touto vrstvou písania. Stále by ste si mali pamätať malú mapu miesta, kde sa zápletka odohráva. Nemôžete stále sťahovať obývačku postáv z druhého poschodia na prízemie. Je potrebné spočítať vzdialenosti, odhadnúť čas cesty, náhodne nevymazať tú dôležitú križovatku a nezabudnúť, že pred jaskyňou je nebezpečný útes.
Ďalšou súčasťou práce na akejkoľvek vrstve je dávkovanie. Je dôležité zabrániť tomu, aby popisy neboli dlhé a nudné. Román by nemal byť encyklopédiou, v ktorej sa sem tam objaví dialóg. Je určite super vymyslieť nádhernú kaviareň s akváriom so žralokom, ale vaše postavy by ju možno nemuseli navštevovať každých desať strán. Skúste túto vrstvu, umiestnenie, použiť ako základňu pre príbeh, nie zámienku pre nadbytočné opisy.
Voľba miesta je tiež dôležitá. Správny výber môže vylepšiť celú scénu. Útulná knižnica, alebo studená pivnica majú veľmi odlišnú atmosféru, čo má vplyv na čitateľa aj na postavy. Môžete výrazne vylepšiť emočnú odozvu pri čítaní.
Čoskoro sa uvidíme v článkoch Čo, Kto a Ako.
Komentáre
Zverejnenie komentára